Z HISTÓRIE ŠKOLY

Základná škola leží v obci Tušická Nová Ves. Zakladajúca listina obce je z roku 1342. Od svojho vzniku bola začlenená do štátoprávneho útvaru Horné Uhorsko Zemplínskej župy. Patrila zemanom z Tušíc – Tussayovcom. Názov obce - Tušice vznikol z mena grófa Tussaya.Tušice sú matkou Tušickej Novej Vsi. Majer Tušíc grófovi nepostačoval, preto smerom na juh od Tušíc vybudoval nový majer a tak vznikol „nový valal“, čiže „nová ves“ – Tušická Nová Ves.
Obec leží na pravom brehu rieky Ondavy v nadmorskej výške 107 m. Má rozlohu asi 420 ha a má 720 obyvatelov. Školstvo a vzdelanosť v obci sa datuje už od roku 1462, keď bola v Tušiciach zriadená Ludová škola, kde chodievali aj žiaci z Tušickej Novej Vsi. Vyučovacím jazykom bola staroslovienčina a čiastočne latinčina, aj keď len pre vybraných žiakov, ktorí mohli ďalej študovať na univerzite v poľskom Krakove. Deti chodili do školy najmä v zime, pretože na jar, v lete a na jeseň pomáhali doma na gazdovstvách. Prvým učitelom bol Šebastián. Medzi prvých učiteľov patrili Ján Figula, Karel Hajek a Anna Štastná.
V roku 1960 sa začalo s výstavbou Základnej deväťročnej školy v Tušickej Novej Vsi. Bola dostavaná v roku 1962. Riaditeľom sa stal pán Minich a učitelský kolektív tvorilo 15 učiteľov.
Od 1. apríla 2002 je podla zákona zriadovateľom školy obec Tušická Nová Ves.Škola má 188 žiakov, 14 pedagogických a 4 nepedagogických zamestnancov.Nie všetci, ktorí získali základy vzdelania v Tušickej Novej Vsi, žijú dnes v rodnej obci.
Básnik Ján Zambor sa narodil 9.12.1947. Po skončení Základnej devätročnej školy v Tušickej Novej Vsi ako pätnásťročný odišiel na SVŠ do Michaloviec. Ďalej pokračoval v štúdiu na FFPJŠ v Prešove. Po skončení vysokej školy pracoval v Československom rozhlase v Košiciach. Odtiaľ sa prestahoval do Bratislavy. Medzi jeho básnické prvotiny patria príspevky do študentského časopisu Lúc počas jeho štúdia na SVŠ. Ako básnik debutoval básnickou zbierkou Zelený večer. V roku 1979 vydal Slovenský spisovateľ jeho ďaľšiu zbierku Neodkladné. V roku 1983 mu vyšla kniha Kôň na sídlisku a „najkrajšia zbierka piesňovej ľudovej poézie zo Zemplína“ (ako ju nazvala kritika) Lubojsc, Bože, Lubojsc.